My fantasy world for you

Čo je podľa vás krása? Je to niečo, čo určí mocný sveta, či vedúci našej skupiny, osoba, ku ktorej vzhliadame? Môže byť pre nás krásne niečo, čo nám prikáže druhý? Niečo, k čomu nemáme citový vzťah? Krása... Tak obľúbené a často používané slovo. Krása...čo vlastne krása vyjadruje? Existujú normy, podľa ktorých môžeme hodnotiť a určiť čo je krásne? Prečo potom každý z nás považuje za krásne niečo iné? A je naozaj krásne to, o čom si myslíme, že je krásne? Moja naivná, ale predsa len moja odpoveď znie: Krásny sme všetci. Krásu nachádzame vo svojom vnútri, vo svojej duši. Možno sa pýtate, prečo práve v duši a nie srdci. Srdce sa dá ľahko očarovať, omámiť, oklamať. Ale duša nie. Duša ostáva krásna stále. Tá určuje čo považujeme za krásne. Príroda, oblaky, ktoré vytvárajú nádherné obrazy a my si môžeme celý deň predstavovať čo to vlastne je, čo nám chcú povedať, slniečko, ktoré zaleje lúku svojimi lúčmi, vôňa jarných kvetov, prechádzka s milovanou osobou, kde si oddýchneme, načerpáme nové sily. Krásno nemôže určiť nikto iný len my sami. Nikto nám nemôže predísať, prikázať, nariadiť, čo sa nám má páčiť. Krása je v nás a vyjadruje našu krásnu dušu. Nemôžeme sa hambiť za to, čo nám príde krásne. Ani sa za to nehambime. Ak sa niekomu páči taký štýl hudby, nech ho počúva, lebo v nej našiel krásu, ktorú mi možno nevidíme. Neodsudzujme ho za to. Ak sa niekomu páčia také šaty, nevadí. Veď oni len vyjadrujú svet taký, aký ho chcú mať a pre nich je ten svet krásny. Preto nie sú horší od nás. Prečo odsúdiť niekoho za literatúru, ktorú číta. Ten človek má len inú dušu, iným spôsobom krásnu a preňho je krásne práve toto. Už neodsudzujme ľudí za to, že chcú byť krásny. Nevnímajme krásu len očami, len predísanými normami. Začnime vnímať krásu našou dušou, aby sme mohli lepšie pochopiť duše ostatných. Nebojme sa svetu ukázať čo považujeme za krásne a nechajme svet, aby ukázal čo je krásne pre neho. Nebojme sa byť sami sebou.